Yorkshire terrier
Patrí do 3.skupiny FCI , sekcia 4., je uznaný pod číslom 86.
Najobľúbenejší teriér na svete - yorkshir, pochádza zo západnej oblasti yorkshirského grófstva. Tamojší baníci chceli vyšľachtiť psa na lov potkanov, ktorý bol taký malý, aby ho mohli nosiť vo vrecku. Tiež sú názory, že jeho veľkosť musela byť čo najmenšia, lebo ho používali na pytliacky lov, kde mal za úlohu vyháňať zajacov z úkrytu. Preto pravdepodobne skrížili čiernohnedého teriéra s paysleyským a cleydesdalským teriérom. Kvôli dlhšej srsti bol skrížený s maltezáčikom.
Povaha:
Je to živý, inteligentný, sebavedomý a temperamentný pes. Dominantným znakom charakteru jorkšíra je jeho bdelosť, neohrozenosť a ostrosť. Zvyčajne nemá rád dotyky cudzích a v prípade nutnosti sa nebojí použiť zuby. Vďaka týmto vlastnostiam patrí medzi bdelých strážcov.
Rád stráži svoj dom a nebojí sa ani iných psov a ani votrelcov.
Jeho výchova nie je jednoduchá a majiteľovi - začiatočníkovi môže dať zabrať. I keď je jorkšír malý pes, neradno jeho výchovu zanedbať.
Jorkšírsky teriér napriek tomu, že v súčasnosti je chovaný ako spoločenský pes, vlastnosti predchodcov nestratil vplyvom ľudských činností a môže sa využívať aj na kynologické výcviky (aportovanie, obratnosť, agility). Psa možno využívať na pracovnú činnosť
Vzhľad:.
Jorkšír je kompaktne stavaný pes vysoký 20 až 24 cm, s ideálnou hmotnosťou 1,8 - 2,8 kg, pričom štandard povoľuje hmotnosť do 3,2 kg. Telo má mať pevné a krátke, pričom pri chôdzi musí ostať chrbtová línia rovná. Predné a zadné končatiny sú rovné a pevné, správne zauhlené. Psy so správnym pigmentovaním majú čierne pazúriky. Vzpriamene nesený chvost býva dnes už s ustupujúcou tendenciou kupírovaný. Jorkšír má pomerne malú a plochú hlavu s nie príliš výrazným čelom. Stredne veľké, tmavé a lesklé oči majú mať živý a inteligentný výraz. Očné viečka musia byť tmavo pigmentované. Pomerne malé uši v tvare V nosí vztýčené, pričom majú proporčne zodpovedať veľkosti psa.
Najdôležitejším znakom jorkšírskeho teriéra je jeho srsť. Má byť dlhá až po zem, pričom u mladých jedincov sa toleruje srsť strednej dĺžky. Mala by byť lesklá, rovná a hodvábna, nesmie byť vlnitá. Je sfarbená do oceľovomodrej, na hrudi, hlave a končatinách je pálená do svetlozlatej. Šteniatka jorkšíra sa rodia vždy čierne, pálenie sa objavuje až neskôr.
Starostlivosť:
Hodvábna srsť jorkšíra potrebuje pre svoj krásny vzhľad nemalú starostlivosť. Jorkšírsky teriér vo výstavnej kondícii ma jemnú, hladkú srsť siahajúcu až po zem. Táto dĺžka sa však nezhoduje so životným štýlom, ktorý si temperament jorkšíra vyžaduje. Vychádzky do prírody, ale aj obyčajný pohyb po dome či záhrade neumožňujú srsť udržať v potrebnej dĺžke a kvalite. Skúsení kynológovia pre udržanie jej kondície natáčajú jorkšírom na rozčesanú srsť natáčky vytvorené z hodvábneho papiera. Predtým srsť ešte naolejujú norkovým, jojobovým alebo olivovým olejom, aby sa srsť nepoškodila a ostala pružná.